FreeBSD v malej firme - 4 (KDE, lokalizácia)

14. 11. 2005 | Michal Kyseľ | Návody | 8779×

V tomto dieli dokončím nastavenie a instaláciu grafického subsystému a pozrieme sa na lokalizáciu.

V minulom dieli (FreeBSD v malej firme - 3 (RAID a Xserver)) som sa venoval nastaveniu systému X-windows, konkrétne konfigurácii X.org. Na to, aby nám fungovalo kompletné rozhranie, však okrem bežiaceho X servra potrebujeme aj nejaký window manager, prípadne kompletné desktopové prostredie. V tomto dieli si ukážeme, ako veľmi jednoducho a bez problémov nainštalovať do FreeBSD desktop KDE a ako FreeBSD poslovenčiť (prípadne počeštiť).

Inštalácia a základná konfigurácia KDE

Vo FreeBSD je veľmi jednoduchá. Stačí napísať

pkg_add -r kde

a systém stiahne balíky desktopu vrátane závislých balíčkov z ftp a nainštaluje ich. Popisované sťahovanie môže byť dosť dlhou záležitosťou, preto pre užívateľov s pomalým pripojením doporučujem KDE nainštalovať z CD cez sysinstall. Výhodou predkompilovaných balíkov na ftp je však to, že sú väčšinou aktuálnejšie ako tie z CD.

Teraz treba zabezpečiť, aby sa KDE spúšťalo samo po štarte. Po používatelovi Windows predsa nemôžem chcieť, aby sa hlásil do konzoly a spúšťal si X cez príkaz startx. Najelegantnejšou cestou je použiť K Display Manager, alebo tiež v skratke KDM. Upravíme si súbor /etc/ttys tak, aby sa na deviatej konzole (teda na tty8) po štarte spúšťal KDM:

ttyv8    "/usr/local/bin/kdm"        xterm    on  secure

A tým pádom máme zabezpečené, že pri štarte systému sa rozbehne KDM a bude ponúkať prihlásenie sa užívateľom. Grafika bude bežať na deviatej konzole a pri štarte systému sa rovno do nej aj prepne.

Kompiláciu KDE doporučujem iba pre userov s veľmi silnými strojmi a veľmi veľkou trpezlivosťou, trvá celé hodiny...

Pozor! Nezabudnite pred spustením KDM pridať do systému minimálne jedného obyčajného užívateľa. KDM v štandardnom nastavení totiž z bezpečnostných dôvodov nepovolí prihlásiť roota a tým pádom nezobrazí nijakého užívateľa - do grafiky sa tým pádom nebude dať prihlásiť. Ak ešte nijakého usera nemáte, rýchlo si jedného urobte cez jednoduchú utilitu adduser v príkazovom riadku. KDM sa samozrejme dá nastaviť tak, aby sa root mohol prihlásiť. Ako, to si ukážeme neskôr.

Po prvom prihlásení užívateľa do systému cez KDE sa spustí prepracovaný wizard (sprievodca), ktorý užívateľa jednoducho prevedie základnou konfiguráciou prostredia - vzhľad, správanie sa okien, myši, nastavenie animácií objektov atď. Neľakajme sa, keď bude na výber iba anglický jazyk. V popise lokalizácie si ukážeme, ako veľmi jednoducho KDE poslovenčiť.

Lokalizácia systému a KDE

Národné nastavenia sa v systéme FreeBSD dajú urobiť veľmi jednoducho. Základný systém lokalizujeme editáciou súboru /etc/profile, kde stačí pridať na koniec tento riadok:

LANG=sk_SK.ISO8859-2; export LANG

Prípadne pre český jazyk:

LANG=cs_CZ.ISO_8859-2; export LANG

Slovenský keymap pre X sme si už v minulej časti (FreeBSD v malej firme - 3 (RAID a Xserver)) zadefinovali rovno v konfigurácii X.org. Tým sa ale lokalizácia neskončila - je treba poslovenčiť (respektíve počeštiť) aj samotné KDE. To, na rozdiel od iných desktopov či window managerov, má v sebe svoj vlastný systém národných nastavení. Teraz musíme jazyk do KDE doinštalovať. Urobíme to príkazom:

pkg_add -r sk-kde

prípadne pre českú lokalizáciu:

pkg_add -r cs-kde

po vykonaní ktorého nám do systému pribudne lokalizačný balík pre KDE. Potom pôjdeme do Ovládacieho centra KDE (čo je niečo podobné Ovládacím panelom vo Windows) a nájdeme si Nastavenie regiónu a jazyka. Tam stačí pridať slovenský jazyk (eventuálne český) a po potvrdení, odhlásení a prihlásení do KDE by malo všetko korektne fungovať, menu systému by malo bežať v slovenčine (češtine). Kto niekedy aspoň chvíľu používal Windows, ľahko sa v tomto menu zorientuje, je logické a prehľadné.

Obdobne si musíme nastaviť aj klávesnicu. Postup je analogický ako pri zmene jazyka, jednoducho si pridáme klávesnicu cez klikacie menu rozloženia klávesnice v Ovládacom centre a zapíšeme zmenu. Malo by to bežať korektne. Možno si samozrejme nahodiť národných klávesníc viac a meniť ich. Nezabudnite si nastaviť národnú klávesnicu ako výchozí.

Ako vidíte, lokalizácia FreeBSD nie je nič náročné. Tento postup je možné samozrejme použiť pre každý podporovaný jazyk. To by bolo ohľadne lokalizácie FreeBSD snáď všetko, čo človek potrebuje pre bežnú prax. Pokiaľ sa všetko podarilo, mali by ste mať na stole mašinu, ktorej prívetivé a veľmi pekne vyzerajúce grafické rozhranie beží v národnom prostredí.

Ešte trochu psychológie

Dovolím si tu jednu poznámku na okraj problematiky pre ľudí, ktorí to myslia s implementáciou akéhokoľvek Unixu do firmy vážne - pri návrhu riešenia netreba podceňovať ani vzhľad a prítulnosť systému. Je to často dosť podstatný argument pri zavádzaní nového systému do firmy a mnohí admini, ktorí sú ináč vynikajúci odborníci v svojom systéme, na tento aspekt často nemyslia a pri návrhu firemného riešenia sa nevedia pozrieť na vec očami obyčajného užívateľa. Nový systém musí vyzerať už na prvý pohľad lákavo, "dospelo", nie ako nejaká napochytre zbúchaná seminárna práca. Je veľmi dôležité, aby sa systém okamžite na prvý pohľad zapáčil obyčajným ľuďom, ktorí ho budú používať denne a ktorým by mal nahradiť ich doteraz preferovaný Windows. Uľahčí to akceptáciu nového systému firemnými užívateľmi.

Asi ťažko presvedčím človeka zhýčkaného XP-čkom, aby ho vymenil za Unix, keď sa pri štarte na neho škerí nejaké hnusné hranaté šedé okno s pre neho nič nehovoriacimi anglickými odbornými slovami, či dokonca nedajbože čierna obrazovka s blikajúcim kurzorom. Taký user mi rovno povie - "Tak na denné používanie tejto hrôzy ma asi nikto na svete neprehovorí". A nezabudne svoj názor šíriť ďalej. Ale ak uvidí niečo, čo je už na prvý pohľad krajšie ako Windows, povie si - "No, vyskúšame, vyzerá to šikovne". A keď zistí, že tá vec nielenže dobre vyzerá, ale aj veľmi rýchlo chodí a šikovne sa s ňou pracuje, už je ruka v rukáve. Miesto odporcu migrácie z Win na Unix tu máme jej obhajcu, ktorý sa taktiež svojím názorom netají. Hovorím tu o praktickej skúsenosti z firmy.

Holt, obal predáva... asi tu sa skrýva tajomstvo obrovského komerčného úspechu Windows a MacOS. Treba stroje priblížiť ľuďom, a nie prevychovávať ľudí, aby si na namáhavé, nechutne technokratické, neintuitívne a neprehľadné ovládanie zvykli. Viem, z úst unixáka to znie divne až paradoxne, ale je to holý fakt. Netreba si zakrývať oči pred pravdou. Sme ľudia a systém sa má prispôsobiť nám. Ľudia z Apple to dokázali u MacOS (tiež je to vlastne Unix, dokonca je to príbuzný BSD), tak prečo sa nepoučiť z úspechov iných a nepoužiť rovnakú filozofiu aj pre iné Unixy?

O týždeň

O týždeň napíšem niečo o terminálovom riešení firemného systému. Uvediem aj konkrétny príklad z firmy PROKOM, s.r.o. , kde pracujem. Zatiaľ sa majte. Snáď sa mi aj týmto článkom podarí pomôcť pri zborení mýtu o tom, aký je FreeBSD ťažkopádne spravovateľný hardcore systém, a prispieť ku väčšiemu rozšíreniu tohto elegantného, spoľahlivého, ale širokou verejnosťou neprávom podceňovaného a ignorovaného OS. Ďakujem vám, že ste to vydržali čítať až doteraz, a lúčim sa s tradičným pozdravom - nech vám vaše systémy idú.

       

Komentáře

[XXX]

Koukal jsem se na tu firmu kde pracuješ! Tak tedka stačí jenom předělat vaše webovky, jako strojírenská firma pořiďtě nějaký CAD systém pro Unix a bude to dokonalé!

[lukas.ramlich]

Ten web je fakt jak z roku 96.

Závěrečná úvaha v článku o pěkném systému se vztahuje i na weby - hnusnej web, asi děsná firma.

Přitom za pár šupů můžete udělat novej. Je velkej problém koupit někde hotovou šablonu za 1500,-, nacpat to ní těch dvacet stránek (záležitost na den, dva) a pak jenom klesat pod tíhou nových zakázek? :)

Pokud se na to necítíte, napište.

[Martin Lebeda]

Uvědomte si, že správce systému != správce obsahu. Např. naše firma má obsah webu dodávaný externě. Samotný systém spravuji já, ale za formu prezentace bych styděl až na pr... a nic s tím nenadělám. O některých věcech prostě rozhodují "odborníci" a "kamarádšofty".

[lukas.ramlich]

Když je někde napsáno "Web design © Michal Kyseľ, 2005" tak předpokládám, že to je za to plně zodpovědný autor článku a tak k tomu i přistupuju.

[Martin Lebeda]

Tak to se omlouvám. Já jsem tu stránku jen otevřel a když jsem viděl, že nic nevidím (mám vypnutý JS a Flash), tak jsem ji zase zavřel a po autorovi se příliš nepídil. Pro mne rozhodně platí - nic nevidím, zavírám stránku a myslím si svoje...

[Predator]

No ja tam nemám ani flash, ani JavaScript, iba obyčajné čisté HTML ... a podľa mňa sú tie stránky rýchle načítateľné a prehľadné. Dôležitý je aj tak iba ich obsah, a to, aby ich prípadný záujemca neťahal do stroja dlhšie ako 15 sekúnd pri HODNE pomalom pripojení ... nie každý má vysokorýchlostný internet.

[Martin Lebeda]

Sorry, opět přehmat místo na http://www.prokom.sk jsem se koukal na http://www.prokom.cz. Mě vůbec nedošlo, že jsi slovák .

[Martin Lebeda]

Ovšem můj příspěvek byl o tom, že "správce systému != správce obsahu", a že pod prezentaci naší firmy bych se nikdy nepodepsal (a to nejsem web designer, ani grafik). Na tom se nic nemění.

[Zdeněk Štěpánek]

Zdravim

Dobry serial, i kdyz na muj vkus zbytecne moc nasekany.

Zajimalo by me jake osklive sedive hranate okno myslis? Snad ne KDM. Kdyz ho porovnam s prihlasovanim do XP kde user nejprve musi zmacknout Ctrl-alt-del (jde to vypnout) pak musi natukat svoje jmeno a heslo, klik na OK, pak to same jeste jedno a zvolit domenu, protoze admin pred nim tam nechal lokalni pocitac. Kdyz to srovnam s KDM kde jsou hodiny nebo hezke logo (treba firemni) a po leve starne muze byt seznam uzivatelu s ikonama nebo bez nich.... To je panecku hned neco hezciho.

Zdenek

[Marián André]

Predpokladám, že tým bol myslený štandardný vzhľad prihlasovacieho okna XDM.

[Predator]

Presne tak, myslel som tým XDM. Čo sa týka KDM, plne mi vyhovuje, odľa mňa je vynikajúci, do detailov konfigurovateľný a aj veľmi pekne vyzerajúci - ako ostatne celé prostredie KDE.

Podľa mňa je do firmy KDE to pravé - už len tým, že je to prostredie hodne windowsoidné a teda s prechodom užívateľov na nový systém si človek ušetrí hodne starostí. Väčšina bežných užívateľov Windows sa totiž okamžite vie v novom systéme zorientovať a navyše ich nadchne ten vzhľad.

[0]

Asi by se melo pripomenout, ze ve FreeBSD neni jako defaultni shell (ba)sh ale (t)csh ktery pouziva jiny zpusob nastaveni systemovych promennych. Proto je lepsi dat

setenv LC_CTYPE cs_CZ.UTF-8

do .cshrc pokud chceme individualni nastaveni nebo do /etc/login.conf pro systemove nastaveni. Taky se primlouvam za pouziti utf misto zastaraleho iso8859-2.

[Martin Lebeda]

Co je na iso8859-2 zastaralého? Budete se divit, ale stále jsou lidé upřednostňující maximální jednoduchost. Takže proč bych neměl používat jednoduché iso8859-2 místo UTF-8, jehož vlastnosti nepotřebuji?

[petr_p]

Pokud si chcete sve texty psat, zpracovavat a cist jen v ceske kotline, tak vam iso8859-2 (temer) staci. I kdyz kazdy e-mailovy klient z definice by mel umet toto kodovani, stale se setkavam s maily, ktere jsou tomu protiprikladem. U jinych programu vyzadujicich mensi kompatibilitu, je to jeste horsi.

UNICODE ma sanci nahradit hromadu 8bitovych znakovych sad a spoustu redundantich kodovanich (srovnej iso8859-2, cp1250, cp850, kamenici) jednim univerzalnim (na dlouho).

BTW ani iso8859-2 neni pro cestinu nejvhodnejsi. Takove ceske uvozovky, elipsu, nebo uzkou mezeru v tom tezko napisete. (Nehlede na potreby vicejazycnych dokumentu -- napr. prekladatelske slovniky.)

A co se tyce jednoduchosti, ano, ja si take casto vystacim s us-ascii (napr. tady), ale proc se zbytecne omezovat a zadelavat si na problemy (napr. takovy SIPovy telefon by UTF-8 mel umet a je to docela k placi videt radu otaznicku, kdyz volam z japonskeho telefonu na americky.)

[Martin Lebeda]

Pokud si chcete sve texty psat, zpracovavat a cist jen v ceske kotline, tak vam iso8859–2 (temer) staci. I kdyz kazdy e-mailovy klient z definice by mel umet toto kodovani, stale se setkavam s maily, ktere jsou tomu protiprikladem. U jinych programu vyzadujicich mensi kompatibilitu, je to jeste horsi. UNICODE ma sanci nahradit hromadu 8bitovych znakovych sad a spoustu redundantich kodovanich (srovnej iso8859–2, cp1250, cp850, kamenici) jednim univerzalnim (na dlouho).

Pokud jde o universalitu, té se nejspíše nedočkáme. Existuje hromada instalací počítačů s nimiž se budeme ještě nejaký pátek setkávat a které UTF-8 nezvládají – takže univerzálnější než iso8859–2 to není.

BTW ani iso8859–2 neni pro cestinu nejvhodnejsi. Takove ceske uvozovky, elipsu, nebo uzkou mezeru v tom tezko napisete. (Nehlede na potreby vicejazycnych dokumentu – napr. prekladatelske slovniky.)

Nepopírám, že v těchto případech má použití UTF-8 smysl.

A co se tyce jednoduchosti, ano, ja si take casto vystacim s us-ascii (napr. tady), ale proc se zbytecne omezovat a zadelavat si na problemy (napr. takovy SIPovy telefon by UTF-8 mel umet a je to docela k placi videt radu otaznicku, kdyz volam z japonskeho telefonu na americky.)

Takový telefon nevlastním a pokud volám, mám telefon u ucha a na display nevidím , takže nemohu posoudit. Ale pokud něco takového (myslím otazníčky) vidím v mailu – bez přemýšlení jej mažu – na 100% jde o spam.

Nejsem odpůrcem UTF-8, ale jsem odpůrcem bezhlavého křepčení kolem nových a ještě novějších technologií a jejich prosazování pomocí argumentů hodných Horsta z teleshoppingu. Stále na iso8859–2 nevidím nic zastaralého, je to prostě jednodužší kódování, v mnoha případech dostačující a s mnohem širší podporou než UTF-8.

[XXX]

Nejsem odpůrcem UTF-8, ale jsem odpůrcem bezhlavého křepčení kolem nových a ještě novějších technologií a jejich prosazování pomocí argumentů hodných Horsta z teleshoppingu.

Napr. v SUSE Linuxu se UTF-8 zacalo pouzivat jako defaultni kodovani temer pred 2 roky. Nyni to uz nikdo z uzivatelu za novinku nepovazuje. Nedivim se, ze nekoho prekvapilo pouziti iso8859-2.

[hawkey]

... nehovoriac o tom, ze uz pred davnymi rokmi v debiane (myslim ze to bol potato alebo slink) bola odporucana option UTF-8 resp. Unicode pre lokalizovanu konzolu a ze aj Velky Bill ma Unicode ako interne kodovanie v .NET ale napr. aj v Office (od r. 2000, v spolupachatelstve s win2k). Takze to rozhodne nijaka novinka nie je.

[Martin Lebeda]

I po roce, který uběhl od posledního příspěvku v tomto threadu, trvám na svém stavovisku. UTF-8 mě osobně mi v ničem nepomáhá (všimněte si prosím použitého zájmena, někomu jinému možná ano). A pokud jde o novost, už jsem viděl mnoho (nejen) kódování na vzestupu a v pádu do zapomění... ještě že tu máme iconv a podobné utilitky, jinak bych si své vlastní texty psané před deseti (a více) lety nepřečetl. Jestli tomu bude u UTF-8 jinak se můžeme bavit za dalších deset let...

[Jiři Oravec]

Nevite jak rozchodit grafickou kartu ATI 3D Race II v Xkach na FreeBSD 4.7? Dik za jakoukoliv pomoc. Jiri

[mm]

Jenom drobnost, nainstaloval jsem si 6.0 a tam se musi dat pri instalaci cestiny do KDE pkg_add -r cs-kde-i18n. Nevim, jak je to v jinych verzich. Mozna je to jenom nejakym nastavenim.

[tulpik]

Wtf omg? O cem to vlastne je? Jak dostat do FreeBSD KDE? Kdo by to delal? Proc si kazit system nejakym preplacanym WM? Nechapu

[jiri.b]

:) jj at tahne KDE na linuxy!!

jirib

[Roman]

Zdravím. Som vo FreeBSD nováčik, rovnako aj v Unixe. Napriek tomu sa mi podarilo nainštalovať FreeBSD 6.0 za pomoci Google ale aj tohto seriálu. Stačí pozorne čítať manuály, ako aj rady skúsenejších v diskusiách.

Rozbehol som teda FreeBSD aj s KDE 3.4.2. Poslovenčil som si to a aj doinštaloval rôzny soft. No mám jeden problém, ktorý neviem (zatiaľ) poriešiť. A ani na webe som nič poriadne nenašiel.

Aj keď som pridal diakritiku spôsobom uvedeným v článku, v textových editoroch (KWrite, KEdit, KWord, OpenOffice) mi niektoré slovenské znaky nahrádza štvorček. Napríklad "ď", "Ď", "Ľ", "ľ", "ň", "Ň", atď. Klávesnicu mám nastavenú ako sk_querty a LANG=sk_SK.ISO8859-2.

Bol by niekto láskavý a poradil mi?

Ďakujem.

[Predator]

Tvoj problém, to asi budú nesprávne fonty ... skús si v KDE hodiť iné a malo by ísť.