Alyssa Rosenzweig se v příspěvku na svém blogu Vulkan 1.3 na M1 za 1 měsíc rozepsala o novém Vulkan 1.3 ovladači Honeykrisp pro Apple M1 splňujícím specifikaci Khronosu. Vychází z ovladače NVK pro GPU od Nvidie. V plánu je dále rozchodit DXVK a vkd3d-proton a tím pádem Direct3D, aby na Apple M1 s Asahi Linuxem běžely hry pro Microsoft Windows.
Byla vydána (𝕏) květnová aktualizace aneb nová verze 1.90 editoru zdrojových kódů Visual Studio Code (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy a animovanými gify v poznámkách k vydání. Ve verzi 1.90 vyjde také VSCodium, tj. komunitní sestavení Visual Studia Code bez telemetrie a licenčních podmínek Microsoftu.
Byla vydána (Mastodon, 𝕏) nová verze 2024.2 linuxové distribuce navržené pro digitální forenzní analýzu a penetrační testování Kali Linux (Wikipedie). Přehled novinek se seznamem nových nástrojů v oficiálním oznámení.
Počítačová hra Tetris slaví 40 let. Alexej Pažitnov dokončil první hratelnou verzi 6. června 1984. Mezitím vznikla celá řada variant. Například Peklo nebo Nebe. Loni měl premiéru film Tetris.
MicroPython (Wikipedie), tj. implementace Pythonu 3 optimalizovaná pro jednočipové počítače, byl vydán ve verzi 1.23.0. V přehledu novinek je vypíchnuta podpora dynamických USB zařízení nebo nové moduly openamp, tls a vfs.
Canonical vydal Ubuntu Core 24. Představení na YouTube. Nová verze Ubuntu Core vychází z Ubuntu 24.04 LTS a podporována bude 12 let. Ubuntu Core je určeno pro IoT (internet věcí) a vestavěné systémy.
Databáze DuckDB (Wikipedie) dospěla po 6 letech do verze 1.0.0.
Intel na veletrhu Computex 2024 představil (YouTube) mimo jiné procesory Lunar Lake a Xeon 6.
Na blogu Raspberry Pi byl představen Raspberry Pi AI Kit určený vlastníkům Raspberry Pi 5, kteří na něm chtějí experimentovat se světem neuronových sítí, umělé inteligence a strojového učení. Jedná se o spolupráci se společností Hailo. Cena AI Kitu je 70 dolarů.
Byla vydána nová verze 14.1 svobodného unixového operačního systému FreeBSD. Podrobný přehled novinek v poznámkách k vydání.
V predchádzajúcich siedmich dieloch seriálu (Rozšírte si Firefox a Thunderbird - sami!) som sa pokúsil čitateľom AbcLinuxu vysvetliť rozšíriteľnú štruktúru produktov Mozilly. Nemám pocit, že by som túto svoju úlohu splnil do posledného detailu, pretože o Firefoxe a Thunderbirde by sa dalo rozprávať ešte mnoho týždňov.
Na mojom zozname zostalo množstvo tém, o ktorých chcem v budúcnosti napísať, preto nevylučujem aj pokračovanie seriálu. No dnes sa seriál končí a tak sa ho pokúsim zakončiť tak zaujímavo, ako to len pôjde.
Pri čítaní seriálu ste možno mali pocit, že absolútne nechápete odkiaľ som niektoré informácie získal.
DOM Inspector (DOMI) je voliteľná súčasť Firefoxu. Pomocou tohto nástroja
môžete skúmať dokumenty, ktoré Firefox zobrazuje. DOMI vie otvoriť aj XUL
súbor Firefoxu (chrome://browser/content/browser.xul).
V okne DOMI sa rozbalí štruktúra hlavného okna Firefoxu a z nej môžete vyčítať detaily o jednotlivých elementoch, CSS parametre a ich pôvod, XBL prepojenia, prototypy elementov v JavaScripte a ďalšie informácie.
DOMI v Thunderbirde síce nenájdete, ale s troškou trpezlivosti sa vám možno podarí nájsť podobné riešenie. Ja som sa rozhodol skúmať priamo balíky Firefoxu a Thunderbirdu.
Všetky produkty Mozilly pri inštalácii nakopírujú na disk niekoľko balíkov, ktoré obsahujú ich logiku (JavaScript) a dizajn (XUL a CSS). Balíky a ďalšie súbory nájdete v inštalačnom adresári Firefoxu alebo Thunderbirdu.
Napríklad hlavný balík Firefoxa sa nachádza v inštalačnom adresári
/chrome/browser.jar. Ak si budete prezerať jednotlivé súbory v
týchto balíkoch, veľmi rýchlo prídete na spôsob, ako svoje rozšírenia
realizovať.
Tento krok je logický. Všetko, čo potrebujete, nájdete práve na internete. Existujú rozsiahle články, obšírne návody a prepracované ukážky rôznych možností produktov Mozilly. Moje najkvalitnejšie zdroje sú tieto:
Pomôckou môžu byť aj cudzie zdrojové kódy. Vytvorte si zvláštny profil vo Firefoxe (alebo v Thunderbirde) a nainštalujte do neho čo najviac rozšírení. Potom môžete skúmať ich funkcie a ako sú naprogramované.
O Thunderbirde som v seriáli rozprával len málo. To však neznamená, že som o ňom nič nepovedal! Všetky predvedené technológie fungujú rovnako dobre tak s Thunderbirdom, ako s Firefoxom.
Jediný rozdiel medzi Firefoxom a Thunderbirdom je štruktúra hlavného okna. Oboznamovať sa so štruktúrou Thunderbirdu je všeobecne ťažšie, ako je to pri Firefoxe.
Množstvo rozšírení pre Firefox funguje priamo aj s Thunderbirdom. Z nich sa môžete naučiť najviac.
Firefox 1.5 prichádza s množstvom zmien pre vývojárov rozšírení. Došlo k menšej reorganizácii okien a dialógov Firefoxu, úplnej zmene systému inštalácie a aktualizovania rozšírení a pribudlo zopár užitočných XUL elementov.
Najdôležitejšou zmenou je Chrome Manifest, ktorý nahradí súbor
install.rdf. RDF súbory spomaľovali inštaláciu rozšírení a štart
prehliadača. Chrome manifest má plain-textový formát a je o mnoho
jednoduchší ako RDF.
Všetky informácie o zmenách nájdete na stránkach Mozilla developer center (článok Firefox 1.5 Beta for Developers).
Dúfam, že seriál bol pre vás dostatočne prehľadným úvodom do sveta Mozilly. Vyšlo v ňom 8 článkov (vrátane tohto) a 7 verzií ukážkového rozšírenia (abc8tutorial.tar.bz2).
O pár týždňov plánujem dokončiť špeciálne rozšírenie pre AbcLinuxu. Prvá verzia bude svojich používateľov informovať o diskusiách na AbcLinuxu. Už vám nikdy nič neunikne. Ďalšie verzie by som rád vyvíjal spoločne s prípadnými záujemcami.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
Toto sice není přímo k tématu ale dal by se nějak firefox nastavit aby soubory s příponou wml zobrazoval jako html ?
Díky
AbcLinuxu.cz
ITBiz.cz
HDmag.cz
AbcPráce.cz
27.9.2005 14:25