Inštalácia Slackware - IV

15. 7. 2004 | Andrej Krivulčík | Recenze | 12595×

Záverečný článok seriálu - niekoľko vecí, na ktoré si dáme pozor, sústredíme sa na program checkinstall a konfigurácii siete.

V priebehu písania tohto seriálu už vyšiel aj nový Slackware 10, no myslím, že verzia 9.1 hneď tak zo sveta nezíde. Dve veci ma dlho trápili, kým som na ne prišiel, a chcem sa s nimi podeliť.

RPM - rpm je program, ktorý umožňuje do Slacka doinštalovať aj .rpm balíky určené pre Red Hat/Mandrake. Veľmi užitočný program, no verzia v distribúcii je chybná. Aby sme túto užitočnú vlastnosť mohli využívať, musíme stiahnuť novú verziu.

Tlač - pravdepodobne potrebujete z času na čas aj niečo vytlačiť, no a ja som s tým mal veľmi veľké problémy. Niekoľko týždňov som kvôli tlači bootoval do Mandrake, ešteže som toho veľa netlačil. Dôvodom nefungujúcej tlače (chybová hláška o nemožnosti sa pripojiť na počítač) bol konflikt medzi dvoma tlačovými daemonmi: CUPS a lprng. Preto treba ten z nich, ktorý nechceme používať, odinštalovať.

Ja chcem nový software!

Okrem pohodlného spôsobu, keď si odniekiaľ stiahneme .tgz balíček pre našu verziu Slackware (pravdepodobne www.linuxpackages.net), existuje aj ten druhý. Využijeme ho hlavne pri programoch, ktoré sa distribuujú len ako zdrojový kód, ale aj pri tých, ktoré balíčky poskytujú, no nie pre Slacka. Stiahneme zdrojový kód, skompilujeme (spravidla ./configure; make) a nainštalujeme (make install). Problémom pri tomto postupe je to, že niektoré programy už v makefile nemajú cieľ make uninstall, teda sa takto odinštalovať nedajú, prípadne make uninstall poznajú, no ktovie, čo sa vlastne kde maže (navyše si musíme ponechať minimálne daný makefile). Toto je teda bezpečná cesta k strateniu kontroly nad systémom, ktorá sa nám tak páčila. Vyvstáva tak potreba kontrolovať, čo sme do systému od inštalácie doinštalovali, a ktorý súbor ku ktorému programu patrí. Na tento úkol je určený program checkinstall, ktorý nájdeme na druhom inštalačnom CD, prípadne na tejto adrese.

Program sa používa tak, že namiesto normálneho nainštalovania (napr. make install - alebo hocijaký iný príkaz) - spustíme checkinstall s parametrom príkazu, ak to nie je práve make install. Program sa nás opýta na niekoľko informácií: ako má inštalovať dokumentáciu, či má z inštalácie vylúčiť niektoré súbory a podobne. Ak chceme nainštalovať dokumentačné súbory k programu, nakopírujeme ich do adresára doc-pak v adresári rozbaleného programu. Ak sa tu taký adresár nenachádza, program automaticky vyberie "štandardné" dokumentačné súbory (README, INSTALL a podobne). Dokumentácia sa bude inštalovať do adresára /usr/doc/nazov_programu-ver.zi.a. Program sa nás opýta, aký balíček chceme vytvoriť -- .tgz do Slackware, .rpm do Red Hat/Mandrake alebo .deb pre Debian.

Potom "akože" vykoná inštaláciu -- nainštaluje program do dočasného adresára a až potom daný program nainštaluje ako balíček, ktorý medzitým vytvorí. Takto sa nestratíme v nainštalovanomých programoch, a navyše máme aj balíček priamo pre náš počítač. Toto je vhodné, ak sa staráme o viacero rovnakých systémoch -- na jednom program skompilujeme a nainštalujeme checkinstallom, na ostatných nám stačí nainštalovať novovytvorený balíček.

Ešte by som chcel upozorniť na jednu vec: nepletťe si .tgz balíčky pre Slackware s .tgz za-gzip-ovanými tarballmi. Balíčky okrem skomprimovaných súborov obsahujú ešte aj skripty, ktoré sa vykonajú po nainštalovaní programom installpkg a podobne. A cesty k súborom sú v nich z pohľadu koreňového adresára.

Nastavenie siete

V druhom článku tohto seriálu som preskočil nastavenie siete, pretože by som písal o niečom, o čom som nemal páru. To sa zmenilo, v izbe mi pribudol jeden kus notebooku so sieťovým káblom, teda stačilo prikúpiť sieťovú kartu a môžeme sa do toho pustiť. Ešte by sme sa mohli pozastaviť pri tom, aké železo kúpiť (pokiaľ ešte žiadne nemáte). Pod týmto seriálom sa rozprúdila dosť rozsiahla debata o tom, či je lepšie vsadiť na kvalitu, alebo kúpiť to najlacnejšie a dúfať, že to bude v poriadku. Ja som kúpil najlacnejšiu sieťovku v obchode, ktorá dokonca mala na krabici napísané, že má priložené aj ovládače pre Linux. Spokojný, že som za vodou, som ju doniesol domov a potešený som zistil, že má chipset realtek 8139C (pod Linuxom behá bezproblémovo). Konečné rozhodnutie je na vás, ak nepotrebujete extrémnu spoľahlivosť, myslím, že takéto riešenie stačí.

Po prepojení počítačov fyzickou vrstvou nám treba nakonfigurovať sieť na všetkých pripojených počítačoch (v mojom prípade na všetkých dvoch ). Toto v Slackovi môžeme robiť aj ručne, no je tu aj nástroj netconfig (ktorý by sa spustil aj pri inštalácii, keby sme nastavenie siete nepreskočili). Tento sa nás postupne spýta na nasledovné údaje: hostname (názov počítača), doménu, to, či budeme adresy získavať z DHCP servera, či budeme používať statické IP adresy "natvrdo", alebo počítač k žiadnej sieti pripojený nie je a nastaví iba loopback interface (pre komunikáciu počítača samého so sebou). Keďže DHCP server k dispozícii nemám, zvolíme možnosť "static IP".

Potom zadáme údaje: IP adresa, netmask, gateway (brána - ak máme v sieti počítač, ktorý sprostredkúva pripojenie k Internetu alebo router. Ak nie, necháme prázdnu položku). Ak budeme pristupovať aj k Internetu, pri nasledovnej otázke zadáme, že k nameserveru pristupovať budeme. Do poskytnutej položky vyplníme IP adresu DNS servera (poskytne nám ju náš ISP). Teraz môžeme zadať len jeden DNS server, pre pridanie ďalších musíme editovať súbor /etc/resolv.conf ručne.

Ak sme všetky údaje zadali správne, "Accept"neme ich a dané údaje sa zapíšu do súborov /etc/resolv.conf, /etc/HOSTNAME a /etc/rc.d/rc.inet1.conf. V prípade, že počítač nechceme reštartovať, mali by sme nastaviť naše hostname, aby bolo nielen v súbore /etc/HOSTNAME. Teda spustíme príkaz hostname meno_nášho_počítača. Ak nepoužívame vlastný DNS server a chceme k počítačom pristupovať nielen cez IP adresy, bude nás zaujímať súbor /etc/hosts. V tomto sú názvy a aliasy pre jednotlivé IP adresy. Je vhodné mať tento súbor rovnaký na všetkých počítačoch v sieti . Ten môj vyzerá takto (bez komentárov):

127.0.0.1     localhost 192.168.0.1   beast.kennel beast 192.168.0.2   dragon.kennel dragon

Počítač, ktorý konfigurujeme, je 192.168.0.1 (beast), notebook je dragon (to chcem vidieť tie časy, keď takéto paskudy budú bývať v psej búde ). Po spustení skriptu /etc/rc.d/inet1 (alebo reštarte počítača ) sa môžeme konečne dopingnúť na sieť. Pre podrobnosti o sieťach v Linuxe odporúčam Net-HOWTO (alebo /usr/doc/Linux-HOWTOs/Net-HOWTO).

Aj keď toto je posledný článok tohto seriálu o inštalácii Slackware, je pravdepodobné, že to nebude môj posledný o Slackware. Tento systém sa mi páči tým viac, čím dlhšie ho používam. Rovnako sa mu stále viac dostávam pod kožu, a rád by som sa so svojimi skúsenosťami podelil aj s ostatnými. A to možno už aj o novom Slackware 10.

       

Komentáře

[X3]

Dekuji autorovi za clanek, serial se vyviji cimdal lip... Vysvetlene tak akorat pro zacatecnika...to se hodi..

[klingger]

No ja davam prednost konverzii rpm na tgz pomocou rpm2tgz a naslednej instalacii tgz balika pomocou installpkg. Preto som ani nezistil ze rpm v 9.1 je chybne .

[fikus]

ja davam prednost si to sam prelozit

[klinger]

to je jasne, ale niekedy sa stane ze bud sa mi prekladat nechce, alebo sa to nedari

[Petr]

Ahoj, s tiskem jsem resil u 10.0 jediny problem, a to nastaveni tiskoveho systemu v KDE na pouzivany (CUPS) a v OpenOffice.org zmena ve spadminu z prikazu lpr na lpr-cups. Jinak vrely dik autorovi, pekna a alespon pro mne velmi prinosna (hlavne, co se tyce pocestovani, na tom jsem vzdycky shorel).

[vladimir]

v dokumentaci je jasne psano, ze lprng a CUPS soucasne nepojedou. prikaz lpr totiz zustava, akorat je symlinkem na bud lpr-cups nebo lpr-lprng a ktery balicek je instalovan jako posledni, tak si tento symlink logicky ukradne pro sebe. Ostatni viz dokumentace na CD (Slackware-howto, installation.txt aj.) ale proc cist prilozene dokumenty, kdyz je lehci napsat "s timto jsou problemy a mne to nejede, chyba je v distribuci"

[Petr]

Jesli sis nevsiml, nechci tady zadnou radu, jen pisu, ceho jsem si vsiml a sam vyresil. Priste si poradne precti clanek, na ktery reagujes. Ahoj.

[Petr]

BTW diky za vysvetleni.

[Aldagautr]

... mozna se mohla zminit instalace na sata disky

[Martin Krauskopf]

Souhlas. V tomhle ma Slack 10.0 (a vlastne vsechny Slacky :) ) slabinu. Protoze libata(coz prinese podporu pro spoustu sata chipsetu) bude backportovana az v kernelu 2.4.27 a slack ma pri vyberu pouze ruzne konfigurovany jadra 2.4.26. Nejaky chipsety jsou asi podporovany i v <=2.4.26, ale to musi mit clovek velky stesti. A co vic, clovek nema sanci si vybrat pri instalaci jadro 2.6.7, ktery je v testing adresari. Takze jedina moznost je zkompilovat si 2.6-kovej (nebo opatchovanej 2.4-kovej) kernel, prihodit mezi oficialni kernely a vypalit si svoje vlastni iso, takze si pak clovek pri instalaci vybere svuj kernel. (urcite to de i jinak, treba pres diskety). Mno na druhou stranu se clovek alespon neco nauci :)

[David Jež]

Blbost.
Je nejaky problem dodelat si libata.s jadro a instalovat z neho? Zalezitost asi tak peti minut . Jinak jsem to posilal Patrickovi, tak uvidime kdy jadro s libata bude i ve Slacku. Jinak je to 2.4.26 s libata3, jestli nekdo mate zajem to nekam vystavit tak se ozvete, ja jaksi zatim nemam kam. Jinak co se tyce SATA ve Slacku, na ICH5 a SIL3112 to bude fungovat pres IDE.
-djz

[Martin Krauskopf]

Mno problem to neni, kdyz uz vis jak na to. Ja to delal prvne, takze to bylo krapet vic, jak pet minut :) Ja si pridal jadro 2.6.7 s primou podporou ICH5 aby jsem nemusel pouzivat initrd (me to s nim proste neslo :) ).

> Jinak co se tyce SATA ve Slacku, na ICH5 a SIL3112 to bude fungovat pres IDE.

No, ja mam prave ICH5 (ASUS P4C800E) a s official kernelama na Slacku 10.0 jsem se necapal. Nekde jsem cet, ze lze v BIOSu zapnou nakou emulaci PATA, ale to v mym pripade neslo. Takze asi zalezi i na kokretni desce.

Snad uz dalsi Slack bude nabizet 2.6.x pri instalaci.

[David Jež]

Tak na takoveto desky pomaha kouzelna klavesova kombinace, ktera ty volby zpristupni. Blizsi informace u tveho vyrobce . (hint: ctrl-F1)
Jadro 2.6 nabizet nemusi, staci jedno jadro navic nebo alespon jako moduly libata a pak se da instalovat pres rescue CD.
-djz

[Martin Krauskopf]

Taky jsem si to rikal pri ty cene :) Dokumentace jsem cet vic nez dost, ale zadrhel byl nekde jinde. V Compatible modu jsem si zvolil Primary PATA + SATA a zase do nedetekovalo CDROMku. Tak jsem presel hned ukvapene do Enhanced Modu (SATA), s tim, ze "takhle proste ne" a instaloval jsem z rucne vytvorenyho CDsa. Ted me napadlo, jestli jsem nedal CDROMku na Secondary PATA a... no jo no :))
Kazdopadne tady nekolikanasobne platilo "Chybama se clovek uci" :)
No a diky za nakopnuti, ja uz bych to asi nikdy jinak nezkousel a zustal u 2.6ky. Takhle aspon vim, ze to de ;)

[David Jež]

Alespon ti jako bonus funguji i smartmontools. Jinak napriklad silicon image jede pres ide ovladac za urcitych okolnosti polovicni rychlosti proti libatove verzi, konkretne u ICH je to v podstate stejne, takze neni moc co tratit.
-djz

[Majo]

checkinstall niekedy nespravi dobry balicek, stalo sa mi to, ked som si kopmiloval mplayer. V balicku chybal dokonca subor mplayer :), fungovalo to iba ako make install. Bolo to v slackware 9.1. Zda sa mi, ze v slackware 10 checkinstall nejako chyba... alebo sa mylim ?

[buma]

Balicek checkinstall se tusim nachazi v adresari "extra" instalacniho cd.

-jh

[vladimir]

mne checkinstal funguje bez problemu, na slacku 9.1 i 10.0

[VirtualMan]

Zdravim vsechny pritomne! Existuje nejaka moznost vytvorit si nejaky script pro automatickou instalaci SlackWare podle predem nastavenych parametru? Delam nejake experimenty a kvuli tomu musim opakovane instalovat cely system. Stve me pri tom, ze se musim pokazde proklikat celym instalatorem a pokazde znovu vymyslet, jake balicky ano a jake ne. Diky za kazdy ohlas.