IKEA ve Spojeném království hledá zaměstnance do své nové pobočky. Do pobočky v počítačové hře Roblox. Nástupní mzda je 13,15 liber na hodinu.
Alyssa Rosenzweig se v příspěvku na svém blogu Vulkan 1.3 na M1 za 1 měsíc rozepsala o novém Vulkan 1.3 ovladači Honeykrisp pro Apple M1 splňujícím specifikaci Khronosu. Vychází z ovladače NVK pro GPU od Nvidie. V plánu je dále rozchodit DXVK a vkd3d-proton a tím pádem Direct3D, aby na Apple M1 s Asahi Linuxem běžely hry pro Microsoft Windows.
Byla vydána (𝕏) květnová aktualizace aneb nová verze 1.90 editoru zdrojových kódů Visual Studio Code (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy a animovanými gify v poznámkách k vydání. Ve verzi 1.90 vyjde také VSCodium, tj. komunitní sestavení Visual Studia Code bez telemetrie a licenčních podmínek Microsoftu.
Byla vydána (Mastodon, 𝕏) nová verze 2024.2 linuxové distribuce navržené pro digitální forenzní analýzu a penetrační testování Kali Linux (Wikipedie). Přehled novinek se seznamem nových nástrojů v oficiálním oznámení.
Počítačová hra Tetris slaví 40 let. Alexej Pažitnov dokončil první hratelnou verzi 6. června 1984. Mezitím vznikla celá řada variant. Například Peklo nebo Nebe. Loni měl premiéru film Tetris.
MicroPython (Wikipedie), tj. implementace Pythonu 3 optimalizovaná pro jednočipové počítače, byl vydán ve verzi 1.23.0. V přehledu novinek je vypíchnuta podpora dynamických USB zařízení nebo nové moduly openamp, tls a vfs.
Canonical vydal Ubuntu Core 24. Představení na YouTube. Nová verze Ubuntu Core vychází z Ubuntu 24.04 LTS a podporována bude 12 let. Ubuntu Core je určeno pro IoT (internet věcí) a vestavěné systémy.
Databáze DuckDB (Wikipedie) dospěla po 6 letech do verze 1.0.0.
Intel na veletrhu Computex 2024 představil (YouTube) mimo jiné procesory Lunar Lake a Xeon 6.
Na blogu Raspberry Pi byl představen Raspberry Pi AI Kit určený vlastníkům Raspberry Pi 5, kteří na něm chtějí experimentovat se světem neuronových sítí, umělé inteligence a strojového učení. Jedná se o spolupráci se společností Hailo. Cena AI Kitu je 70 dolarů.
V minulom dieli (FreeBSD v malej firme - 3 (RAID a Xserver)) som sa venoval nastaveniu systému X-windows, konkrétne konfigurácii X.org. Na to, aby nám fungovalo kompletné rozhranie, však okrem bežiaceho X servra potrebujeme aj nejaký window manager, prípadne kompletné desktopové prostredie. V tomto dieli si ukážeme, ako veľmi jednoducho a bez problémov nainštalovať do FreeBSD desktop KDE a ako FreeBSD poslovenčiť (prípadne počeštiť).
Vo FreeBSD je veľmi jednoduchá. Stačí napísať
pkg_add -r kde
a systém stiahne balíky desktopu vrátane závislých balíčkov z ftp a nainštaluje ich. Popisované sťahovanie môže byť dosť dlhou záležitosťou, preto pre užívateľov s pomalým pripojením doporučujem KDE nainštalovať z CD cez sysinstall. Výhodou predkompilovaných balíkov na ftp je však to, že sú väčšinou aktuálnejšie ako tie z CD.
Teraz treba zabezpečiť, aby sa KDE spúšťalo samo po štarte. Po
používatelovi Windows predsa nemôžem chcieť, aby sa hlásil do konzoly a
spúšťal si X cez príkaz startx
. Najelegantnejšou cestou je
použiť K Display Manager, alebo tiež v skratke KDM. Upravíme si súbor
/etc/ttys
tak, aby sa na deviatej konzole (teda na
tty8) po štarte spúšťal KDM:
ttyv8
"/usr/local/bin/kdm"
xterm on secure
A tým pádom máme zabezpečené, že pri štarte systému sa rozbehne KDM a bude ponúkať prihlásenie sa užívateľom. Grafika bude bežať na deviatej konzole a pri štarte systému sa rovno do nej aj prepne.
Kompiláciu KDE doporučujem iba pre userov s veľmi silnými strojmi a veľmi veľkou trpezlivosťou, trvá celé hodiny...
Pozor! Nezabudnite pred spustením KDM pridať do systému minimálne
jedného obyčajného užívateľa. KDM v štandardnom nastavení totiž z
bezpečnostných dôvodov nepovolí prihlásiť roota a tým pádom nezobrazí
nijakého užívateľa - do grafiky sa tým pádom nebude dať prihlásiť. Ak ešte
nijakého usera nemáte, rýchlo si jedného urobte cez jednoduchú utilitu
adduser
v príkazovom riadku. KDM sa samozrejme dá nastaviť
tak, aby sa root mohol prihlásiť. Ako, to si ukážeme neskôr.
Po prvom prihlásení užívateľa do systému cez KDE sa spustí prepracovaný wizard (sprievodca), ktorý užívateľa jednoducho prevedie základnou konfiguráciou prostredia - vzhľad, správanie sa okien, myši, nastavenie animácií objektov atď. Neľakajme sa, keď bude na výber iba anglický jazyk. V popise lokalizácie si ukážeme, ako veľmi jednoducho KDE poslovenčiť.
Národné nastavenia sa v systéme FreeBSD dajú urobiť veľmi jednoducho.
Základný systém lokalizujeme editáciou súboru /etc/profile
,
kde stačí pridať na koniec tento riadok:
LANG=sk_SK.ISO8859-2; export LANG
Prípadne pre český jazyk:
LANG=cs_CZ.ISO_8859-2; export LANG
Slovenský keymap pre X sme si už v minulej časti (FreeBSD v malej firme - 3 (RAID a Xserver)) zadefinovali rovno v konfigurácii X.org. Tým sa ale lokalizácia neskončila - je treba poslovenčiť (respektíve počeštiť) aj samotné KDE. To, na rozdiel od iných desktopov či window managerov, má v sebe svoj vlastný systém národných nastavení. Teraz musíme jazyk do KDE doinštalovať. Urobíme to príkazom:
pkg_add -r sk-kde
prípadne pre českú lokalizáciu:
pkg_add -r cs-kde
po vykonaní ktorého nám do systému pribudne lokalizačný balík pre KDE. Potom pôjdeme do Ovládacieho centra KDE (čo je niečo podobné Ovládacím panelom vo Windows) a nájdeme si Nastavenie regiónu a jazyka. Tam stačí pridať slovenský jazyk (eventuálne český) a po potvrdení, odhlásení a prihlásení do KDE by malo všetko korektne fungovať, menu systému by malo bežať v slovenčine (češtine). Kto niekedy aspoň chvíľu používal Windows, ľahko sa v tomto menu zorientuje, je logické a prehľadné.
Obdobne si musíme nastaviť aj klávesnicu. Postup je analogický ako pri zmene jazyka, jednoducho si pridáme klávesnicu cez klikacie menu rozloženia klávesnice v Ovládacom centre a zapíšeme zmenu. Malo by to bežať korektne. Možno si samozrejme nahodiť národných klávesníc viac a meniť ich. Nezabudnite si nastaviť národnú klávesnicu ako výchozí.
Ako vidíte, lokalizácia FreeBSD nie je nič náročné. Tento postup je možné samozrejme použiť pre každý podporovaný jazyk. To by bolo ohľadne lokalizácie FreeBSD snáď všetko, čo človek potrebuje pre bežnú prax. Pokiaľ sa všetko podarilo, mali by ste mať na stole mašinu, ktorej prívetivé a veľmi pekne vyzerajúce grafické rozhranie beží v národnom prostredí.
Dovolím si tu jednu poznámku na okraj problematiky pre ľudí, ktorí to myslia s implementáciou akéhokoľvek Unixu do firmy vážne - pri návrhu riešenia netreba podceňovať ani vzhľad a prítulnosť systému. Je to často dosť podstatný argument pri zavádzaní nového systému do firmy a mnohí admini, ktorí sú ináč vynikajúci odborníci v svojom systéme, na tento aspekt často nemyslia a pri návrhu firemného riešenia sa nevedia pozrieť na vec očami obyčajného užívateľa. Nový systém musí vyzerať už na prvý pohľad lákavo, "dospelo", nie ako nejaká napochytre zbúchaná seminárna práca. Je veľmi dôležité, aby sa systém okamžite na prvý pohľad zapáčil obyčajným ľuďom, ktorí ho budú používať denne a ktorým by mal nahradiť ich doteraz preferovaný Windows. Uľahčí to akceptáciu nového systému firemnými užívateľmi.
Asi ťažko presvedčím človeka zhýčkaného XP-čkom, aby ho vymenil za Unix, keď sa pri štarte na neho škerí nejaké hnusné hranaté šedé okno s pre neho nič nehovoriacimi anglickými odbornými slovami, či dokonca nedajbože čierna obrazovka s blikajúcim kurzorom. Taký user mi rovno povie - "Tak na denné používanie tejto hrôzy ma asi nikto na svete neprehovorí". A nezabudne svoj názor šíriť ďalej. Ale ak uvidí niečo, čo je už na prvý pohľad krajšie ako Windows, povie si - "No, vyskúšame, vyzerá to šikovne". A keď zistí, že tá vec nielenže dobre vyzerá, ale aj veľmi rýchlo chodí a šikovne sa s ňou pracuje, už je ruka v rukáve. Miesto odporcu migrácie z Win na Unix tu máme jej obhajcu, ktorý sa taktiež svojím názorom netají. Hovorím tu o praktickej skúsenosti z firmy.
Holt, obal predáva... asi tu sa skrýva tajomstvo obrovského komerčného úspechu Windows a MacOS. Treba stroje priblížiť ľuďom, a nie prevychovávať ľudí, aby si na namáhavé, nechutne technokratické, neintuitívne a neprehľadné ovládanie zvykli. Viem, z úst unixáka to znie divne až paradoxne, ale je to holý fakt. Netreba si zakrývať oči pred pravdou. Sme ľudia a systém sa má prispôsobiť nám. Ľudia z Apple to dokázali u MacOS (tiež je to vlastne Unix, dokonca je to príbuzný BSD), tak prečo sa nepoučiť z úspechov iných a nepoužiť rovnakú filozofiu aj pre iné Unixy?
O týždeň napíšem niečo o terminálovom riešení firemného systému. Uvediem aj konkrétny príklad z firmy PROKOM, s.r.o. , kde pracujem. Zatiaľ sa majte. Snáď sa mi aj týmto článkom podarí pomôcť pri zborení mýtu o tom, aký je FreeBSD ťažkopádne spravovateľný hardcore systém, a prispieť ku väčšiemu rozšíreniu tohto elegantného, spoľahlivého, ale širokou verejnosťou neprávom podceňovaného a ignorovaného OS. Ďakujem vám, že ste to vydržali čítať až doteraz, a lúčim sa s tradičným pozdravom - nech vám vaše systémy idú.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni Sdílej:
Pokud si chcete sve texty psat, zpracovavat a cist jen v ceske kotline, tak vam iso8859–2 (temer) staci. I kdyz kazdy e-mailovy klient z definice by mel umet toto kodovani, stale se setkavam s maily, ktere jsou tomu protiprikladem. U jinych programu vyzadujicich mensi kompatibilitu, je to jeste horsi. UNICODE ma sanci nahradit hromadu 8bitovych znakovych sad a spoustu redundantich kodovanich (srovnej iso8859–2, cp1250, cp850, kamenici) jednim univerzalnim (na dlouho).
Pokud jde o universalitu, té se nejspíše nedočkáme. Existuje hromada instalací počítačů s nimiž se budeme ještě nejaký pátek setkávat a které UTF-8 nezvládají – takže univerzálnější než iso8859–2 to není.
BTW ani iso8859–2 neni pro cestinu nejvhodnejsi. Takove ceske uvozovky, elipsu, nebo uzkou mezeru v tom tezko napisete. (Nehlede na potreby vicejazycnych dokumentu – napr. prekladatelske slovniky.)
Nepopírám, že v těchto případech má použití UTF-8 smysl.
A co se tyce jednoduchosti, ano, ja si take casto vystacim s us-ascii (napr. tady), ale proc se zbytecne omezovat a zadelavat si na problemy (napr. takovy SIPovy telefon by UTF-8 mel umet a je to docela k placi videt radu otaznicku, kdyz volam z japonskeho telefonu na americky.)
Takový telefon nevlastním a pokud volám, mám telefon u ucha a na display nevidím , takže nemohu posoudit. Ale pokud něco takového (myslím otazníčky) vidím v mailu – bez přemýšlení jej mažu – na 100% jde o spam.
Nejsem odpůrcem UTF-8, ale jsem odpůrcem bezhlavého křepčení kolem nových a ještě novějších technologií a jejich prosazování pomocí argumentů hodných Horsta z teleshoppingu. Stále na iso8859–2 nevidím nic zastaralého, je to prostě jednodužší kódování, v mnoha případech dostačující a s mnohem širší podporou než UTF-8.
Napr. v SUSE Linuxu se UTF-8 zacalo pouzivat jako defaultni kodovani temer pred 2 roky. Nyni to uz nikdo z uzivatelu za novinku nepovazuje. Nedivim se, ze nekoho prekvapilo pouziti iso8859-2.Nejsem odpůrcem UTF-8, ale jsem odpůrcem bezhlavého křepčení kolem nových a ještě novějších technologií a jejich prosazování pomocí argumentů hodných Horsta z teleshoppingu.