MicroPython (Wikipedie), tj. implementace Pythonu 3 optimalizovaná pro jednočipové počítače, byl vydán ve verzi 1.23.0. V přehledu novinek je vypíchnuta podpora dynamických USB zařízení nebo nové moduly openamp, tls a vfs.
Canonical vydal Ubuntu Core 24. Představení na YouTube. Nová verze Ubuntu Core vychází z Ubuntu 24.04 LTS a podporována bude 12 let. Ubuntu Core je určeno pro IoT (internet věcí) a vestavěné systémy.
Databáze DuckDB (Wikipedie) dospěla po 6 letech do verze 1.0.0.
Intel na veletrhu Computex 2024 představil (YouTube) mimo jiné procesory Lunar Lake a Xeon 6.
Na blogu Raspberry Pi byl představen Raspberry Pi AI Kit určený vlastníkům Raspberry Pi 5, kteří na něm chtějí experimentovat se světem neuronových sítí, umělé inteligence a strojového učení. Jedná se o spolupráci se společností Hailo. Cena AI Kitu je 70 dolarů.
Byla vydána nová verze 14.1 svobodného unixového operačního systému FreeBSD. Podrobný přehled novinek v poznámkách k vydání.
Společnost Kaspersky vydala svůj bezplatný Virus Removal Tool (KVRT) také pro Linux.
Grafický editor dokumentů LyX, založený na TeXu, byl vydán ve verzi 2.4.0 shrnující změny za šest let vývoje. Novinky zahrnují podporu Unicode jako výchozí, export do ePub či DocBook 5 a velké množství vylepšení uživatelského rozhraní a prvků editoru samotného (např. rovnic, tabulek, citací).
Byla vydána (𝕏) nová verze 7.0 LTS open source monitorovacího systému Zabbix (Wikipedie). Přehled novinek v oznámení na webu, v poznámkách k vydání a v aktualizované dokumentaci.
Organizace Apache Software Foundation (ASF) vydala verzi 22 integrovaného vývojového prostředí a vývojové platformy napsané v Javě NetBeans (Wikipedie). Přehled novinek na GitHubu. Instalovat lze také ze Snapcraftu a Flathubu.
Po vydaní predošlého článku o súborových systémoch mi bolo vytknuté, že som neotestoval súborový systém NTFS. Najprv som si myslel, že ide o trolling, ale zdá sa, že existuje prinajmenšom jeden človek, ktorý NTFS v Linuxe aspoň raz použil.
Testovací setup z minulého článku ešte stále bežal v nezmenenej zostave, pretože som na ňom debugoval spomínanú chybu jadra. Nič teda nebránilo tomu, aby som testu podrobil aj NTFS. A potom som si povedal, že keď už testujem hlúposti, môžem k nim pridať aj VFAT a exFAT, aby sme plechovku červov mali kompletnú.
Existujú v princípe tri implentácie NTFS v Linuxe. Dve z nich sú priamo v jadre (NTFS_FS a NTFS3_FS) a jedna vo FUSE (NTFS-3G). Prvá z nich (NTFS_FS) nedokáže vytvárať nové súbory, len čítať a upravovať už existujúce. Z toho dôvodu bola z testu hneď na začiatku vyradená, pretože neprešla prvým, nutným krokom (rozbalenie testovacích dát).
Než sa pozrieme na výsledky ostatných, musím poukázať na jeden problém. Hovorím v týchto blogoch o testoch súborových systémov, v skutočnosti sa ale testuje ich implementácia, nie súborový systém samotný. Dobre to je vidno na NTFS3_FS vs NTFS-3G - súborový systém je rovnaký, ale implementácie sa líšia, a to teda poriadne.
Zdá sa, že moderné súborové systémy, ktoré víťazili aj v predošlom blogu, ťažia hlavne z toho, že ich implementácie sú mladšie a dokážu teda využívať rôzne nové optimalizované volania linuxového jadra. Ext2, jfs, reiser3fs či zfs vznikli skôr než tieto jadrové API, preto výkonnostne trpia. Šanca, že niekto prekope ich starý fungujúci kód, je skôr minimálna.
Ale teraz už prejdime k výsledkom. Tabuľku s hodnotami nameranými v predošlom teste som doplnil o nové hodnoty. Jednotlivé výsledky sú ofarbené podľa pravidiel z predošlého článku - ak by boli pod mediánom, sú červené, ak nad, zelené. Samotný medián ale zostal nezmenený, vypočítaný len z výsledkov minulého testu, len z linuxových súborových systémov.
Než budem pokračovať, najrpv pár komentárov...
chkdsk
, ale len vo Win, nie v linuxovom balíku sys-fs/ntfs3g
.Pozrime sa teda, ako by si tieto súborové systémy viedli, keby dostali body podľa váh, ako boli definované v minulom článku.
Aj tu pre výpočet poslúžili ako základ predtým namerané hodnoty, aby bolo možné ich priamo porovnať s výsledkami z predošlého článku. Tak sa mohlo stať, že exFAT v teste find získal viac než maximálny počet bodov - bol v tejto operácii rýchlejší než všetky linuxové súborové systémy. Stalo sa ale aj to, že niektoré testy dopadli ešte horšie než najhorší z tých predošlých. Tým by vyšiel záporný počet bodov, čo som im milosrdne odpustil, pretože aj tak tieto štyri súborové systémy skončili horšie než medián tých ostatných (28,2 bodov).
V prvom rade by som sa pozastavil nad jednou anomáliou. Skoro všetky teraz testované súborové systémy dokázali rýchlejšie prehľadať celú adresárovú štruktúru (test find) než spočítať miesto, ktoré zaberá len jedna jej malá časť (test du). To je veľmi netypické, linuxové súborové systémy to mali presne naopak. Povedal by som, že rozdiel vychádza z odlišnej filozofie. Kým linuxové inody zjavne obsahujú všetky údaje potrebné k presnému spočítaniu obsadeného miesta, tabuľky FAT a MFT (NTFS) nie.
Jadrový ovládač NTFS3 výkonom neoslnil. Za pozornosť stojí jeho pomalosť pri prechádzaní adresárovej štruktúru (testy du a find) v porovnaní s ovládačom vo FUSE (NTFS-3G). Ako je možné, že na tom istom disku a pri tom istom spôsobe usporiadania dát (NTFS) je 22x pomalší? Práca s metadátami mu jednoducho nejde.
Ovládač NTFS-3G v userspace je oproti tomu jadrovému rýchlejší pri čítaní, ale vyvažuje to nižším výkonom pri zápise. Najviac to vidno pri teste dbench, kde vykázal nevídane slimačie tempo, ešte pomalšie než dovtedy najpomalší jfs. Prechádzať adresárovú štruktúru príkazom find ale dokázal rýchlejšie než doterajší šampión btrfs.
Bradatý súborový systém VFAT, ktorého korene siahajú až do roku 1977, si vzhľadom na svoj vek neviedol až tak zle. Áno, prístupové práva sú pre neho vecou neznámou a zistiť reálne obsadené miesto na disku (test du) je vecou zenovej trpezlivosti. Ale testovacie dáta rozbalil pomerne rýchlo. Našťastie v nich nebol žiaden súbor väčší než 4GB, čo by pre VFAT bolo konečnou stanicou.
ExFAT rieši niektoré nedostatky VFAT-u (maximálna veľkosť súboru), bohužiaľ ale tiež prináša nedostatky nové. Najhorší z nich je jednoznačne neefektivita ukladania dát. Tá je ešte o desiatky percent horšia než u VFAT-u, ktorý tiež nebol práve štíhly. Výkonostne je z týchto štyroch asi najvývaženejší, ale ruku na srdce - ak niekto siahne po FATke v Linuxe, zjavne požaduje kompatibilitu alebo jednoduchosť, nie výkon.
So súborovými systémami od Microsoftu som skončil. Toto je prvý a posledný test tohto druhu odomňa. NTFS patrí tam, kde je, do Windowsu. Tam má kvalitnú implementáciu a odvádza dobrú prácu (aspoň nikto sa nesťažuje). V Linuxe existujú lepšie a hlavne slobodnejšie alternatívy.
Tiskni Sdílej:
vyzaduje vice seekovani a cteni - i na SSD->
vyzaduje vice seekovani, cteni a zapisu - i na SSD