Na crowdsourcingové platformě Crowd Supply byla spuštěna kampaň na podporu open source biometrického monitoru ve tvaru hodinek HealthyPi Move. Cena je 249 dolarů a plánovaný termín dodání listopad letošního roku.
Firma Murena představila /e/OS verze 2.0. Jde o alternativní sestavení Androidu bez aplikací Google. Mezi novinkami je podrobnější nastavení ochrany soukromí před sledováním aplikacemi. Murena prodává několik smartphonů s předinstalovaným /e/OS (Fairphone, repasovaný Google Pixel 5).
Do 30. května lze v rámci akce Warhammer Skulls 2024 získat na Steamu zdarma hru Warhammer 40,000: Gladius - Relics of War.
HelenOS (Wikipedie), tj. svobodný operační systém českého původu založený na architektuře mikrojádra, byl vydán ve verzi 0.14.1. Přehled novinek v poznámkách k vydání. Vypíchnou lze nabídku Start. Videopředstavení na YouTube.
BreadboardOS je firmware pro Raspberry Pi Pico (RP2040) umožňující s tímto MCU komunikovat pomocí řádkového rozhraní (CLI). Využívá FreeRTOS a Microshell.
Vývojáři KDE oznámili vydání balíku aplikací KDE Gear 24.05. Přehled novinek i s náhledy a videi v oficiálním oznámení. Do balíku se dostalo 5 nových aplikací: Audex, Accessibility Inspector, Francis, Kalm a Skladnik.
Byla vydána (𝕏) nová verze 18.0.0 open source webového aplikačního frameworku Angular (Wikipedie). Přehled novinek v příspěvku na blogu.
V neděli 26. května lze navštívit Maker Faire Rychnov nad Kněžnou, festival plný workshopů, interaktivních činností a především nadšených a zvídavých lidí.
Byla vydána nová stabilní verze 3.20.0, tj. první z nové řady 3.20, minimalistické linuxové distribuce zaměřené na bezpečnost Alpine Linux (Wikipedie) postavené na standardní knihovně jazyka C musl libc a BusyBoxu. Z novinek lze vypíchnou počáteční podporu 64bitové architektury RISC-V.
Špecifické vlastnosti typické napríklad pre server sú nastaviteľné (a väčšinou aj v praxi nastavované) po inštalácii.
V predchádzajúcom dieli FreeBSD v malej firme - 1 (Ľahko a bez námahy) sme sa oboznámili so stručnou teóriou firemných systémov a stručne som popísal aj základné vlastnosti operačného systému FreeBSD.
Prvou vecou je získanie inštalačných médií. Najjednoduchšie je si ich stiahnuť z webovej stránky FreeBSD, kde sa nachádza link na podstránku s ftp servrami, odkiaľ je možné ťahať ISO obrazy inštalačných médií. Vyberte si najnovšiu Release verziu pre platformu použitého počítača. Sú tam vystavené inštalačky pre rôzne druhy platforiem (od alpha po sparc64), pre bežné PC je potrebné si stiahnuť i386 verziu, pre 64-bitový Athlon amd64. Inštalačné CD sú iba dve, čo je pre ľudí zvyknutých na distribúcie na niekoľkých CD či dokonca na DVD nezvyklé. Vzhľadom na trochu iný defaultný spôsob inštalácie aplikácií oproti väčšine linuxových distribúcií (Gentoo a LFS nerátam) je to však pochopiteľné, dokonca keď inštalujem iba základný systém, nie je mi treba ani druhé CD, stačí mi iba prvé.
Po stiahnutí si vypálime z ISO inštalačné CD. Tu by som doporučoval použiť ako médium CD-R, nie CD-RW, mnoho starších CD mechaník má problém z CD-RW bootovať. Nastavíme BIOS tak, aby bootoval z CD. Nabootujeme si počítač a počkáme si na spustenie základného systému. Necháme, nech spúšťacie menu spustí defaultný systém pod voľbou 1.
Privíta nás menu programu sysinstall, čo je základná inštalačná a konfiguračná utilita FreeBSD. Tu je možné si nastaviť klávesovú mapu a niektoré systémové voľby, ale samozrejme je to možné riešiť aj po inštalácii, preto sa tým nebudeme zdržiavať. Vyberieme si Standard instalation. Spustí sa séria otázok inštalátora, nie nepodobná inštalátoru Slackware Linuxu. Na začiatku sa inštalátor spýta, na ktorý disk má umiestniť primárnu partíciu, keďže FreeBSD musí byť nainštalovaný na primárnej partícii. Pohyb v menu sysinstallu je jednoduchý, cez kurzorové klávesy a Tab, voľba sa zaškrtáva s medzerníkom.
Disky sú, ako som spomínal, označované staršou terminológiou z pred-PC éry, takže netreba byť prekvapený, ak tu človek nenájde žiadne hda ani nič podobné. Názvy diskov začínajú na a, napríklad ad0 - u mňa na serveri sú konkrétne ad4 a ad6. Tu FreeBSD rozhodne nezaprie, že je priamym potomkom Berkeley Unixu od AT&T... Pripájam obrázok z oficiálnej dokumentácie FreeBSD.
Pristúpime k vytvoreniu partície, v BSD systémoch nazývanej slice (opäť reminiscencia na staré časy sálových počítačov). Tú má v FreeBSD inštalátore na starosti klasická utilita fdisk.
Všetky jej funkcie sú dostupné cez klávesové skratky, v spodnej časti obrazovky dostatočne kvalitne komentované, takže nie je to nič komplikované. S fdiskom sa už stretol snáď každý, takže tu nie je veľa čo riešiť. Keďže dualboot tu rozoberať nebudem, rozoberám tu čistú inštaláciu od začiatku, najrýchlejšia cesta je zmazať všetko a použiť celý disk cez voľbu A. Prácu s fdiskom ukončíme cez skratku Q. Viac povie tento obrázok:
Po úspešnom vytvorení slice treba zapísať boot manager, čo je niečo podobné ako z linuxových distribúcií známe LILO alebo GRUB. Úlohou tohto programu je zaviesť systém pri štarte. Ak nemáme v stroji iný systém ako FreeBSD, je treba zadať voľbu Standard. Ak máme systémov viac a chceme používať dual-boot, vyberieme BootMgr. Ak máme nejaký iný boot manager od "tretej strany", dáme None.
A samozrejme si môžeme vybrať aj to, na ktorý disk príde boot partícia:
Ďalšou časťou inštalácie je vytvorenie logických oddielov na fyzickej
partícii (tu sa nazývajú disklabel). Klasicky sa jedná o oddiely pre
/
, /var
, /tmp
a swap. O ich
vytvorenie sa stará FreeBSD Disklabel Editor. Pre začiatočníka je
ideálne nechať systém rozdeliť si disk automaticky, cez voľbu A.
To by malo na aktuálnom Slice vytvoriť takúto štruktúru:
Opäť ukončíme zápisom cez skratku Q. To by sme už mali mať rozdelenie disku úspešne za sebou. Okrem tohto v praxi väčšinou postačujúceho spôsobu je aj možnosť vytvoriť a nastaviť disklabely ručne. To je však už pre špecifické prípady, záujemca postup nájde vo FreeBSD príručke, z ktorej čerpám aj tieto screenshoty.
Po rozdelení disku sa opäť dostaneme do sysinstallu a bude nám ponúknutý výber typických druhov inštalácie. Pre firemný server sa najviac hodí X-Kernel developer, ktorý ku klasickému X-User setu pribalí všetky vývojové nástroje a kompletné zdrojáky systému. To sa nám, ako ukážem v ďalšom dieli, bude neskôr náramne hodiť. Pre pracovnú stanicu alebo X-terminál úplne stačí X-user. Voľbu v sysinstalle vyberieme kurzorom hore-dole, zaškrtneme cez medzedník a cez Exit sa vrátime do inštalátora.
Ešte by sa mal systém pýtať, čo všetko treba do X-systému nainštalovať. Doporučujem do X-iek zvoliť všetko, čo sa dá, nie je toho až tak extrémne mnoho a človek sa potom nemusí starať, že mu v systéme trebárs chýba nejaký font a nezobrazuje mu kvôli tomu korektne diakritiku. Po tomto úkone sa systém spýta, či chceme aj kolekciu portov. Doporučujem zvoliť Yes, bez portov sa v budúcnosti príliš dobre nezaobídeme. Praktický zmysel zadania Novidím iba v prípade vytvorenia nejakej minimálnej inštalácie systému pre špecializované použitie, kde treba šetriť každý megabajt.
Teraz sa dostávame k bodu, kde inštalátor chce, aby sme mu určili zdroj inštalačných dát. Je to možné, ako je vidno, z rôznych zdrojov, v našom prípade vyberieme CD.
Po tomto sa ešte inštalátor spýta, či definitívne súhlasíme s tým, čo sme mu vybrali. Ak potvrdíme Yes, rozbehne sa inštalácia. Zapíše sa súborový systém, sformátuje sa a spustí sa kopírovanie súborov.
Pokiaľ všetko dopadne dobre, FreeBSD sa nainštaluje a upozorní nás na to hláškou. Po inštalácii je však nutné urobiť ešte zopár zásahov, ktoré nám systém ponúkne.
Sem spadajú rôzne nastavenia HW a služieb. Ako prvá sa ponúkne konfigurácia sieťovej karty. Tá je vedená pod názvom zodpovedajúcim jej typu, napríklad Novell Ethernet 2000 kompatibilná karta sa hlási ako ed0. Karty s čipom Realtek sú zase vedené ako rl0.
Po odklepnutí príslušnej sieťovky sa objaví hláška, či chcem zapnúť podporu ipv6. Pozor! Silne doporučujem zapnúť! Pri jej vypnutí totiž nefunguje xdmcp protokol, teda nedá sa pripojiť na X klienta zo vzdialeného stroja.
Po povolení ipv6 sa objaví jednoduchá forma, kde sa dajú napísať TCP/IP parametre pre sieťovku.
Podrobnosti sa dajú nájsť v handbooku, ale predpokladám, že s týmto nebude mať nikto problém. Po tomto úkone sa FreeBSD spýta, či chcem nastavenia, ktoré som urobil, potvrdiť a spustiť sieťovku s týmito parametrami. Pochopiteľne zvolíme Yes. Potom nasleduje konfigurácie sieťových služieb. Tam možno pokojne povoliť iba inetd a dať všade inde No. To, čo budem neskôr potrebovať, si spustím ručným editovaním súboru inetd.conf.
Nasleduje nastavenie klávesnice, časovej zóny, myši a podobných vecí.
Dôležitá vec - systém by sa mal spýtať, či chceme dať inštalovať balíčky. Doporučujem dať, pokiaľ je to možné, nainštalovať KDE, ak je málo miesta, tak IceWM. Túto voľbu možno aj preskočiť - balíčky sa dajú doinštalovať kedykoľvek neskôr, prípadne sa dá software aj priamo skompilovať z portu. Ale kompiláciu takých obrov ako KDE či OpenOffice.org, najmä pre majiteľov slabších strojov, striktne nedoporučujem - môže sa natiahnuť na dlhé hodiny.
Po vybratí sa má ukázať zoznam balíčkov, ktoré sme vybrali, na schválenie, bude to vyzerať asi takto:
Počas inštalácie balíčkov si systém môže vypýtať aj CD2, keďže napr. KDE sa na prvé CD nevošlo. Po inštalovaní vybraných balíčkov silne doporučujem potvrdiť aj voľbu inštalovania podpory pre beh linuxových programov - linux base compatibility layer. Umožňuje na systéme spúšťať linuxové binárky, navyše niektoré porty (prevzaté z linuxových aplikácií) bez nej nejdú - napríklad Adobe Reader.
Úplne na koniec sa nastavujú použivatelia a heslo roota. Zakladanie userov možno zatiaľ preskočiť, urobia sa hocikedy inokedy, heslo roota však zadať rozhodne treba! Po tomto poslednom kroku sa sysinstall vráti do základného okna a je možné ukončiť inštaláciu.
Systém vás ešte vyzve, aby ste vybrali inštalačku z mechaniky, a po vybratí a potvrdení by mal rebootovať. Ak všetko prebehlo správne, mala by vás po výpise rozpoznaného HW a hláškach ohľadne spustenia služieb privítať konzola s prihlasovacím dialógom. To by malo byť ohľadne základnej inštalácie všetko. Záverom chcem ešte raz podotknúť, že všetky obrázky použité v tomto návode sú prebraté z FreeBSD Handbooku (licence).
Nabudúce budeme konfigurovať ATA-RAID1 (disk mirroring), lokalizovať systém a nastavovať X-server. Zatiaľ sa majte a nech vám systémy bežia.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni Sdílej:
(dovolim si tento thread vyuzit na polozenie par otazok o $SUBJECT; ak to nie je koser, mozem to presunut do blogu/inam).
Na poli Unixovych OS som zacal s Linuxom a aj ked registrujem pritomnost inych OS, este som sa nedostal k ich blizsiemu skumaniu. V tomto clanku sa vyskytli fakty o FreeBSD, na ktore mi neda neopytat sa.
Nechem tvrdit, ze FreeBSD sa ma zmenit a "vyzerat" ako Linux. Viem, ze ma dlhsiu historiu a ak by teda nejake prisposobovanie malo nastat, tak opacnym smerom :). Len som vypichol rozdiely, ktore som si vsimol a pripadaju mi nelogicke, zbytocne. Ine rozdiely ako samostatne /usr, home adresare v /usr, instalacia cez ports, bezna instalacia do /usr/local/, iny sposob konfiguracie kernelu, "klasicke" ale casto osekane utility v zakladnom systeme vcelku chapem a akceptujem ako rozdiely v OS.
Ak toto niekto pochopil ako pokus o flame, tak by si mal precistit vstupne obvody a filtre :)
4. Celý slice je ad0s1. Rozoberiem ti, čo napríklad značí ad0s1a. Skratka ad0 znamená v tomto prípade prvý disk, s1 je slice 1 a ad0s1a je prvý oddiel (oddiel a) na prvej partícii prvého disku. Jednoduché, že ...Tak pozor, takhle jednoduché to není!! Tazatel (next) má částečně pravdu, cituji FreeBSD handbook:
Some partitions have certain conventions associated with them. Partition Convention a Normally contains the root file system b Normally contains swap space c Normally the same size as the enclosing slice. This allows utilities that need to work on the entire slice (for example, a bad block scanner) to work on the c partition. You would not normally create a file system on this partition. d Partition d used to have a special meaning associated with it, although that is now gone. To this day, some tools may operate oddly if told to work on partition d, so sysinstall will not normally create partition d.Omlouvám se, chtělo by to naformátovat do HTML, ale každý zájemce si to snad v hadnbooku (nebo googlu) najde. Každý zájemce o BSD musí, je to základní povinná četba. AFAIK se na FreeBSD na speciální význam partition
c
vykašlat, ale pro jistotu se stejně c
a d
přeskakují.
Z'LI0(%:`&/NRU`Y0"@8.L%.%PG(%!D>"<!@C(4&'?`UO!/$"K\2)+!1K',R'
2V,*3$D-EG4PC!<*(%%I"<*$`
`
Ale (off-topic) cetl jsem krasnou veticku: BSD je pro ty, co maji radi UNIX. Linux je pro ty, co nenavidi Windows. No flame please, informacni hodnota tohoto prispevku je ve 3. odstavciJo jo, hlavně si vždy nezapoměňte přidat alibistické "no flame please". Tohle asi vzniklo inspirací ze známého souvětí "Nejsem rasista, ale cikáni kradou."
V mem pripade se mylis. Linuxu se neposmivam - nemam duvod ani argumenty - vsechno ma sva pro a proti. Ze je pro me BSD srdecni zalezitost priznavam, ale ostatni zenske taky nepomlouvam jen proto, ze miluju jen jednu.Ale to nevadí, i kdyby ses Linuxu posmíval, tak je mi to jedno Problém je v tom, že tato věta se neposmívá Linuxu, ale jeho uživatelům. Mně osobně to docela vadí, protože mi to podsouvá že bych se měl přesunout na BSD, jinak nejsem ten správný UNIXák.
tak tam mám sice bootmanager, který se mi moc nelíbí, ale aspoň jsem schopen nabootovat do XPcek...Jestli se ti libi GRUB, tak to je reseni:
# For booting Windows NT or Windows95 title Windows XP rootnoverify (hd0,0) makeactive chainloader +1 #For booting NetBSD title NetBSD rootnoverify (hd0,2,a) makeactive chainloader +1Musis ale pri instalaci nainstalovat BSD zavadec (ne do MBR, ale na tu BSD partici).
kernel /boot/loader(.gz)Ehm, radsi me neposlouchejte, uz je to davno :(